August 2012

Tak v krátkosti...

29. august 2012 at 9:30 | MadamDanielle |  Denníček
Ahoj, tak v krátkosti. Som na dovolenke vo Vysokých Tatrách, takže okrem toho, že sme často na túrach, som po nich i unavená, a teda na blog nemám veľmi čas... Ale ... čo by to bola za dovolenka bez fotoaparátu? V sobotu sa vraciam domov a dúfam, že so sebou donesiem kopu skvelých fotografií. Zatiaľ sa majte, ahoj!!! :)

Tam, kde sa každé ráno zobúdzam

21. august 2012 at 9:32 | MadamDanielle |  Ľudia
K R U P I N A. Tam kde bývam. Nemám to mesto v láske, no predsa sa v ňom každé ráno zobúdzam. Tam je náš dom. Krupina nieje veľkým mestom. Niesú to žiadne extra fotky, obyčajný záber. Záber z miesta, kde bývam. :)



Snaž sa ma pochopiť...

17. august 2012 at 19:13 | MadamDanielle |  Denníček
Snažím sa niečo pochopiť.
Prečo dievča, ktoré bolo slušné, začalo piť? Prečo sa snaží za každú cenu byť iná, spraviť hlúposť a potom byť vinná? Prečo najlepší kamarát dal sa na drogy? Netuší, že len neštastie si privodí? Prečo sa za každú cenu snažíme byť iným? Neprihliadame pritom ani na nástrahy života. Jeho temné ruky sa snažia nás dolapiť. Podľahneme? To záleží na každom z nás. To my si hádžeme polená pod nohy, čakajúc, čo nám ešte osud priveje.
...
Chcem sa s ňou porozprávať tak ako predtým. Povedať jej, čo sa stalo. Ale vzápätí ma dobehne minulosť. Nie, už to nieje ona. Nieje to to dievča, ktorému som zverila všetky moje starosti, smútok zdieľala so mnou. Je to iná osoba. Had striehnuci v tmavom rohu čakajúc na môj koniec. Sup čakajúci na moju chybu, na môj posledný výdych. Aby sa mohla na mňa vrhnúť a rozožrať ma, najlepšie v posledných tikoch. Nech trpím.
...
V živote ma postretne veľa rán. Hlavne od tých blížnych. Mama sa mi už nevie pozrieť do očí. Odvracia sa odo mňa a necháva ma napospas samej seba. Nech si poradím. Vraj všetko zvládnem aj sama. Domov už nieje mojím domovom. Utiekam sa preto do snov a predstáv. Tam budem mať vždy svoje miesto. Pokiaľ sa nezobudím. Potom ma vtrhne späť do krutej reality číhajúceho hada a domova, ktorí už nieje mojím domovom...
 


(Fotografia nieje mojou tvorbou)

Beník - Kto sa so mnou ide hrať?

13. august 2012 at 12:37 | MadamDanielle |  Zvieratá

Beník si so svojou loptou rozumie. V istých ohľadoch je jeho najlepšou priateľkou. Nútiť ho do fotografie s ňou nieje nič ťažké. Prosím, tu ho máte. Fotografia nič moc, avšak Beník to svojou pózou á lá oddychujem zachránil. :) Čo vy na ňu? Páči? :)

Môj domáci miláčik

7. august 2012 at 9:58 | MadamDanielle |  Zvieratá

Zavriem za sebou bránku a presúvam sa do bytu. Odrazu však z dverí našej kotolne vykukne hlava. Chvíľu na mňa pozerá, no ochvíľu sú jej labky na mojom tričku. Je to môj psík Beník, zlatý retríver krémovej farby, pri ktorom nuda je nepoznané slovo. Jeho výzvy na hry s loptou nemôžu byť odmietnuté. Stačí minúta bez vašej pozornosti a už sa k vám snaží dostať, nech to stojí čo to stojí.


Teší sa každému môjmu pohladeniu tak, ako sa ja teším už len z jeho prítomnosti. Je mojím najlepším priateľom, i ochrancom. Nevymenila by som ho za všetky bohatstvá Zeme. Pretože on je tu vždy, keď potrebujem. Keď mi je ťažko, i keď sa prehýbam smiechom. Vždy je tu, keď ho potrebujem objať. Vážim si jeho priateľstvo. Jeho oddanosť a vernosť. Neotočí sa mi chrbtom, lebo niekto mu niečo nahovoril, alebo žeby moje priateľstvo nepotreboval. Sme tu pre seba navzájom. Preto si zvieratá vážim, dokonca viac, ako ľudí. Zvieratá síce nemajú dar reči, nemôžu rozpovedať svoje bolesti ale počúvajú nás. Toľko bolesti sme im spôsobili, no oni nás majú radi, veria že budeme lepší, odpustili nám. I zato im patrí veľké ĎAKUJEME. Za to že sú tu pre nás.


Ďakujem Beník, za to že si tu pre mňa. Nemôžem ti síce kúpiť MERCI. Je mi ľúto, že ani slová moju vďaku nedokážu vyjadriť... Už len tvoja prítomnosť mi je pohodou. Hoci nevieš čítať, písať ani počítať, vieš že ťa mám rada. Navždy... :)

Genialita

3. august 2012 at 14:04 | MadamDanielle |  Ľudia
Genialita.
Známe slovo, pozná ho temer každý. I dieťa by vám vedelo vyhabkať význam toho slova. No pýšiť sa onou vlastnosťou už nemôže každý. Musí si ju zaslúžiť.
Nemôžem povedať, že by ma príroda obdarila touto vlastnosťou. A hoci sa snažím napodobovať sa jej - holá skutočnosť ma vždy dobehne. Poznám ľudí, ktorý ňou boli obdarení, spočítala by som ich však na prstoch jednej ruky. Pozorujem ich, snažím sa načúvať ich mysli - ale nikdy asi nepochopím, kde sa v nich toľko vedomostí berie. Nie, nepresedia nad knihami celé dni či noci. A hoci sa na svet dívajú rovnakými očami, predsa v ňom vidia niečo viac. V každom slove vidia niečo. Každá sekunda je pre nich výnimočnou - vidia v nej význam. Chceme byť ako oni, i my chceme v tmavej vode vidieť raka - voda je špinavá, horkosť jej chuti cítiť ďaleko. Snažia sa nás presvedčiť, že to čo sa nám zdá je niečo viac, nepodarí sa im to, lebo len oni majú právo vedieť viac. Svoju múdrosť nemajú z kníh. Odkiaľ sa vzala? Koľko stojí? A či ju niekde našli? Pre nich jednoduchá vec: G E N I A L I T A